Čo so životom?

Ahojte fest ma zaujíma názor ľudí ktorí ma nepoznajú a zároveň chcem prísť nato čo je fakt správne a najlepšie riešenie. Mám 22 študujem popri tom pracujem a mám priateľa. Obaja sme z celkom fajn rodín a však ja mám asi trochu inú predstavu o fungovaní. U nás v rodine sa vždy dokázal chlap postarať o všetko. Viem že som proste wifey viem sa o všetko postarať aj ja a keď niekoho lubim tak fakt spravím prvé aj posledné. Môj frajer zarába dosť fajn ale necháva ma platiť veci. Nikdy som nemala s tým nejaký problem len čím som staršia a dostávam veľa pozornosti od mužov ( nechcem znieť ako egoista ale viem o sebe že som pekná a niečo mužov namne priťahuje) často mi muži hovoria otom ako by toto malo fungovať a nepočúvam od nich 50 na 50. Som ochotná ísť tak 70 na 30 (zarába tak 4-5 krát viac ako ja)ale to sa doma môjmu priateľovi nepáči. Sebe je schopny kupit za stovky eur niečo a keď kúpi niečo mne počúvam to ďalšieho pol roka. Nato že študujem a popri tom zarábam a aká som cítim že si asi zaslúžim lepší treatment. S mužmi som si vždy veľmi dobre rozumela a asi aj preto ostatní vidia čo by si namne vážili. Nepotrebujem stále niečo dostavať len nepríde si že si dostatočne necení čo má. Ja chcem po bakalárovi už riešiť rodinu a chcem aby som mala pri sebe človeka čo sa dokáže postarať o nás. (Nepotrebujem žiaden brutálny luxus nič proste obyčajné veci). Aj keď svojho priateľa lubim prichádzam do bodu čo je premňa správne a čo nie. Aj keď si veľmi rozumieme nechcem byt s niekým kto si necení čo má a zároveň je ťažké odísť. On ma 26 ale extrémne mi príde vo veľa veciach pozadu. Preto rozmýšľam či nieje lepšie si nájsť niekoho kto je už usadený vie čo chce bude ma ľúbiť a vážiť si. Chcem mať to bezpečie v mužovi že keď sa hoci čo stane nebudem sa báť lebo budem vedieť že to zvládneme.