Kultúrne okienko: Chválenkárstvo, schopnosť predania vlastnej práce u Slovákov

Tak ako každý rok v korporátoch prichádza hodnotiace obdobie, čas kedy sa pozeráme späť a hodnotíme svoju prácu, prácu kolegov, projekty ktoré sa za rok zbúchali, fiaská a drámy ktoré sme prekonali.

A tak ako každý rok vidím akýsi trend medzi Slovákmi v mojej firme. Prakticky všetci Slováci s ktorými pracujem, či už podriadení alebo nadriadení, majú rovnaký problém - predať svoju prácu.

Pri kariérnom postupe v korporáte veľmi záleží na schopnosti zviditeľniť sa. Človek môže hrať hry na počítači (osobná skúsenosť) alebo bafkať pred budovou cigarety jak je deň dlhý, ale ak sa dokáže predať, tváriť sa dôležito, nenahraditeľne a zaneprázdnene, tak vyhral.

Všimol som si že Slováci majú odpor k čomukoľvek čo by sa dalo nazvať chválenkárstvom. Zahraniční zamestnanci nemajú problém napísať že ich projekt priniesol úsporu pol milióna eur ročne, aj keď by sa takéto tvrdenie dalo vyvrátiť dvoma povrchnými otázkami. Nemajú problém napísať A4ku v ktorej si budú pohonkávať nad tým akí sú perfektní a ako ich práca zmenila celú firmu na nepoznanie. Slováci sú v tomto podstatne konzervatívnejší, a často sa vyhýbajú konkrétnym číslam.

Táto (ne)schopnosť predania vlastného úsilia v praxi znamená že majú menej príležitostí na povýšenie a kariérny rast, a to napriek tomu že robia toľko, ak nie viac ako ostatní.

Vidím to aj v práci pre verejnosť, keď sa riešia nejaké projekty pre štát alebo dobročinné akcie. Zahraniční manažéri spamujú nezávislé média, vycapujú všade fotky, chodia na rôzne promá a interviews. Slováci minimálne.

Vídavam to aj pri odhadovaní schopností. Ind ti povie že vie všetko, všade bol, a všetko dokáže, a to často ani nerozumie čo vôbec od neho chceš. Slovák skôr zaváha a povie že s tým už robil a malo by sa to dať, že sa na problém pozrie.

Zaujímalo by ma či vnímate niečo podobné, či už v iných firmách alebo celkovo v živote