sheeep121

Pred dvoma dňami sme boli na firemnej motivačke a strašne som sa tam naliala (väčšinu dňa si nepamätám). Práve alkohol dodal mne a aj mojej šéfovej odvahu a mali sme tam spolu taký menší hook up.

Dnes mi písala, že ako sa mám, bola so mnou taká celkom flirty a chcela by sa stretnúť,… A tu prichádzame k tomu problému. Neviem, či sa chcem stretnúť. Mám ju rada, veľmi, už dlhšiu dobu k nej pociťujem veci, ktoré som k nikomu necítila, ale zároveň si nie som istá, či sa mi páčia dievčatá (mala som iba jedného frajera a nikdy predtým sa mi žiadne dievča nepáčilo…). Zároveň si nie som istá, či moje city nie sú spôsobené tým, že sme pracovali na jednom projekte a trávili sme spolu aj 10h denne. Ďa

S chalanom si píšeme už niekoľko týždňov skoro každý deň. Problém je v tom, že on mi odpisuje iba v neskorších hodinách a preto sa pýtam samej seba: Má záujem, alebo mi píše iba z nudy??

Muži redditu, keď si s babou píšete iba večer, tak máte záujem ju aj reálne spoznať? Naozaj nemáte čas aj cez deň? Mám si robiť nádeje, alebo sa na to vykašľať a neinvestovať do toho energiu?

Jednoducho vsetko dojebem. Veci mi padaju z ruk, vsetko porozbijam, dolamem. Zakopavam o rovnu zem. Na nohach mam modriny ako tyrane dieta pretoze stale o nieco narazam. Ak je nejaky deadline, ktory nepovazujem za life or death situaciu, tak na to s velkou pravdepodobnostou zabudnem,…

Mam stastie na ludi a vacsinu casu sa na mojom popletenom spravani ludia zasmeju a povedia si, ze som zlata. No mne to strasne prekaza. V kazdom kolektive vycnievam, pretoze vsetko robim takym nezvycajnym zaujimavym postupom.

Preto ma zaujima, ze ako sa tzv. motovidla naucili aspon trosku perfekcionizmu?

Ako človek, ktorý študuje medicínu, ale vždy ho bavili humanitné odbory, často sa zamýšľam nad tým, či si niekedy zvyknem na moju prácu, ku ktorej nemám takmer žiadny vzťah.

Začne ma to niekedy baviť? Budem iba každý deň prežívať a tešiť sa na moje 2 dni voľna za týždeň?

Je tu niekto, kto má vyštudovaný odbor ktorý ho nenapĺňal, ale neskôr si uvedomil, že to nie je až tak zlé?

stava sa niekomu, ze hned ako sa ocitnete v novom kolektive, tak si z vas ludia robia picu? mne sa to stava bezne a uz to zacina byt otrava… nikdy nemam pocit, ze ma ti ludia naozaj nemaju radi (nepocitame zakladku), podla mna na ludi neposobim zle?

napr. v mojej brigade je taky on going joke ako vsetko robim zle a vsetko popletiem, no minule mi ponukli poziciu trenera za celkom slusny priplatok. takze asi az taka neschopna nebudem, ale vsetci mi to hovoria ako vtipek?

alebo moji spoluziaci sa mi smiali za to aky mam hlas + za to ze rackujem. opat, necitila som, ze by to robili zo skodoradosti, ale proste ako vtip…

mne nejak neprekaza, ze ludia so mnou radi sranduju, ale obcas sa mi to z

vzdy, aj ked to vyzera velmi nadejne nasleduje ten isty scenar: typecek ma pozve vonku -> ja si myslim, ze si robi srandicky -> zacnem sa citit neprijemne -> stracam zaujem -> aj typecek strati zaujem -> vzajomne sa ghostneme

je tu niekto kto mal podobny problem, resp. ako ste sa zbavili toho strachu, ze si z vas kazdy clovek opacneho pohlavia robi srandu?:dd